Vývoj v oblasti výskumu aDNA (ancient – starodávna DNA) vytvoril priestor pre vznik nových vedných disciplín – molekulárnej antropológie a paleontológie. Analýza aDNA umožňuje skúmať genetickú diverzitu a evolúciu živočíchov a človeka, identifikovať jedincov, determinovať ich pohlavie, príbuzenské vzťahy, detekovať choroby u vymretých populácií a riešiť mnohé ďalšie problémy evolučnej biológie.
Klíčová slova: geny, DNA, ancient DNA, polymorfismus

Pojmom paleopatológia označujeme odbor, ktorého úlohou je štúdium chorôb starých populácií z rôznych hľadísk. Postupne sa paleopatologická analýza ľudských kostrových pozostatkov stala neoddeliteľnou súčasťou historickej antropológie, dopĺňajúcou poznatky o populáciách o zložku, ktorá sa priamo dotýka života a vývoja populácie, ktorá reflektuje dôležité vplyvy, ktoré na populáciu pôsobili (Stloukal et al, 1999).
Klíčová slova: paleopatológia, rádiodiagnostika, RTG

Historické kostrové pozostatky predstavujú veľmi vhodný materiál pre analýzu aDNA (ancient DNA - starodávna DNA), vyskytujú sa na náleziskách častejšie ako mäkké tkanivá a sú v lepšom stave uchovania, s nižším stupňom degradácie. Hydroxyapatit a kolagén prítomný v kostnom tkanive chránia aDNA pred jej úplnou degradáciou, vďaka čomu sa zachováva stovky až desaťtisíce rokov (Salamon a kol. 2005). O kvalite aDNA výraznou mierou rozhodujú faktory vonkajšieho prostredia, ktoré na vzorku pôsobili - celkový stav telesných pozostatkov (neporušený povrch), kontaminácia cudzorodou DNA, stupeň mikrobiálnej degradácie, hĺbka uloženia v zemi, druh a pH okolitej zeminy. Z toho dôvodu je nevyhnutné poznať prostredie, v ktorom bola kosť objavená. Tieto údaje sú dôležité pri teoretickom vyhodnotení kvantity a kvality aDNA v kosti a prispievajú k vhodnému výberu vzorky.
Klíčová slova: DNA analýza, ancient DNA, skelet, femur, humerus, Dubovany

História osídlenia územia Slovenska je neustále predmetom štúdia a dopĺňania poznatkov na základe výsledkov archeologických výskumov, ale aj výskumov prírodovedných disciplín. Jednou z týchto vied je historická antropológia, ktorá na základe výsledkov štúdia ľudských kostrových zvyškov prináša rekonštrukcie ľudských populácií žijúcich v rôznych historických i pravekých obdobiach. Vychádza z faktu, že všetky etniká, ktoré formovali určitú populáciu v nej zanechali "genetickú stopu". Cieľom takýchto analýz je podať informáciu o celkovom biologickom habite skúmanej populácie a prispieť tým k objasneniu formovania a vývoja etník, ktoré dali základ súčasnej populácii Slovenska.
Klíčová slova: Historická antropológia, habitus, skelet, kostra, lebka, paleopatologická analýza, epigenetické znaky

Morfologická charakteristika ľudského skeletu je založená na subjektívnom hodnotení pozorovateľa a slovnom opise jednotlivých častí lebky a postkraniálneho skeletu (Stloukal et all., 1999). Prostredníctvom tejto analýzy môžeme determinovať pohlavie a vek jedinca. Analýza antropologického materiálu je jedným zo spôsobov skúmania a objasnenia histórie nášho územia. Rekonštrukcia biologického habitu ľudských populácií na základe štúdia ich kostrových zvyškov prispieva k poznaniu vzhľadu, ale i k poznaniu spôsobu života a životných podmienok človeka dávnych dôb.
Klíčová slova: Skelet, lebka, osteantropoogická analýza, Golianovo